V konaní o výklad ústavných zákonov vec prerokúva a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí. Senát rozhoduje o výklade ústavných zákonov uznesením aj v prípade, že návrhu vyhovuje, resp. ak prijíma výklad. Vo výroku tohto uznesenia sa môže rozhodnúť aj o tom, že právny názor obsiahnutý vo výrokovej časti uznesenia, má všeobecný význam a preto sa uverejní v Zbierke zákonov.
Výkladové uznesenia ústavného súdu nemajú nijaké právne účinky vo vzťahu k tým konaniam, opomenutiam alebo rozhodnutiam orgánu štátu, ktoré viedli k vzniku sporu, ani nezakladajú tieto uznesenia žiadne práva a povinnosti pre tretie osoby odlišné od účastníkov súdneho konania vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré viedli k vzniku sporu.
Ústavný súd nie je ani viazaný v konaní o výklad ústavného zákona návrhom účastníkov konania, ale môže podať vlastný výklad rozdiely od výkladových verzií predkladaných účastníkmi konania.
Ak má však právny názor ústavného súdu podľa čl. 128 ods. 1 všeobecný význam, môže ústavný súd rozhodnúť o uverejnení tohto právneho názoru v Z. z. v takom prípade právny účinok výkladu Ústavy SR ústavným súdom nastáva okamihom uverejnenia výroku ÚS v Zbierke zákonov SR.
Ústava ani iný právny predpis neumožňuje, aby výklad ústavy podaný ústavným súdom pôsobil spätne, v čase pred uverejnením výkladu, či dokonca pred jej podaním. Výklad pôsobí len do budúcnosti.
Pro rychlé hledání použijte studentský vyhledávač, který prohledává studijní blogy - návod pro hledání.
Účastníkmi konania o výklad ...
Účastníkmi konania o výklad ústavným zákonov sú navrhovateľ a štátny orgán, ktorý si podľa navrhovateľa nesprávne vykladá predmet výkladu /odporca/.
Aktívnu procesnú legitimáciu na podanie takéhoto návrhu na začatie konania o výklad ústavných zákonov majú:
- najmenej 1/5 poslancov NR SR,
- prezident SR,
- vláda SR,
- súd v spojitosti s konkrétnou rozhodovacou činnosťou,
- generálny prokurátor SR.
Ak takýto návrh podá okrem týchto subjektov iný subjekt, ústavný súd odmietne návrh už na predbežnom prerokovaní.
Druhým účastníkom konania s pasívnou procesnou legitimáciou je výlučne štátny orgán, o ktorom navrhovateľ tvrdí, že ústavný zákon nesprávne, pred jeho aplikáciou, vykladá.
Aktívnu procesnú legitimáciu na podanie takéhoto návrhu na začatie konania o výklad ústavných zákonov majú:
- najmenej 1/5 poslancov NR SR,
- prezident SR,
- vláda SR,
- súd v spojitosti s konkrétnou rozhodovacou činnosťou,
- generálny prokurátor SR.
Ak takýto návrh podá okrem týchto subjektov iný subjekt, ústavný súd odmietne návrh už na predbežnom prerokovaní.
Druhým účastníkom konania s pasívnou procesnou legitimáciou je výlučne štátny orgán, o ktorom navrhovateľ tvrdí, že ústavný zákon nesprávne, pred jeho aplikáciou, vykladá.
Vec je sporná vtedy, ...
Vec je sporná vtedy, ak navrhovateľ tvrdí, že existuje taká interpretácia ústavného zákona, ktorá je v rozpore s výkladom a výsledkami tohto výkladu v ústavnej praxi. Spor sa musí týkať nielen výkladu ústavného zákona, ale aj interpretácie, t. j. aplikácie ústavného zákona v konkrétnom spore medzi dvoma účastníkmi konania o výklad ústavného zákona. Spornosť teda by mala byť potvrdená na dvoch úrovniach: výkladovej a aplikačnej.
Ak niet štátneho orgánu, ktorý – podľa navrhovateľa – nesprávne vykladá ústavný zákon, konaniu chýba jedna podmienka prípustnosti /procesná podmienka/ a návrh na začatie konania by mal byť odmietnutý podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pri predbežnom prerokovaní.
Podmienkou na podanie návrhu o výklad ústavných zákonov je:
- vznik sporu medzi navrhovateľom a štátnym orgánom /ústavný súd musí skúmať, či jestvuje subjekt, ktorý má atribúty štátneho orgánu/,
- vznik sporu o právo alebo povinnosť, ktorú ústava priznáva stranám sporu. Preto spor nemôže vzniknú o zmenu ústavnej právomoci štátneho orgánu zúčastneného na spore, ani vtedy, ak spor medzi navrhovateľom a štátnym orgánom nastal o právo alebo povinnosť, ktorú upravuje zákon, ale neupravuje ju ústava.
Ak niet štátneho orgánu, ktorý – podľa navrhovateľa – nesprávne vykladá ústavný zákon, konaniu chýba jedna podmienka prípustnosti /procesná podmienka/ a návrh na začatie konania by mal byť odmietnutý podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pri predbežnom prerokovaní.
Podmienkou na podanie návrhu o výklad ústavných zákonov je:
- vznik sporu medzi navrhovateľom a štátnym orgánom /ústavný súd musí skúmať, či jestvuje subjekt, ktorý má atribúty štátneho orgánu/,
- vznik sporu o právo alebo povinnosť, ktorú ústava priznáva stranám sporu. Preto spor nemôže vzniknú o zmenu ústavnej právomoci štátneho orgánu zúčastneného na spore, ani vtedy, ak spor medzi navrhovateľom a štátnym orgánom nastal o právo alebo povinnosť, ktorú upravuje zákon, ale neupravuje ju ústava.
Konanie o výklade
Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavných zákonov podľa čl. 128 Ústavy SR, ak je vec sporná. Rozsudok vyhlasuje sa v Zbierke zákonov SR, čím je daná jeho všeobecná záväznosť.
Účelom konania o výklad ústavných zákonov je vyložiť označenú normu /článok/ ústavného zákona takým spôsobom, aby už v budúcej ústavnej praxi nedochádzalo k sporu, ktorý viedol k začatiu konania ústavného súdu.
Jedno z podmienok konania /náležitosťou návrhu/ o výklad ústavných zákonov je vznik konkrétneho sporu medzi štátnymi orgánmi SR. Uznesenie ústavného súdu o výklade má však účinky „erga omnes“ s časovo neobmedzenou platnosťou.
Konanie o výklad ústavných zákonov začína na návrh na začatie konania. Ide o typicky sporové konanie o ochranu ústavnosti.
Návrh na začatie konania, okrem náležitostí uvedených v zákone o ústavnom súde musí obsahovať:
- údaje o tom, ktorý ústavný zákon, prípadne jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie sa má vyložiť, čo platí aj pre ústavu,
- z akých dôvodov je vec sporná,
- ktorý štátny orgán si podľa navrhovateľa nesprávne vykladá ústavný zákon, pričom uvedie, podľa neho nesprávny výklad a súčasne uvedie aj výklad, ktorý považuje za správny.
Účelom konania o výklad ústavných zákonov je vyložiť označenú normu /článok/ ústavného zákona takým spôsobom, aby už v budúcej ústavnej praxi nedochádzalo k sporu, ktorý viedol k začatiu konania ústavného súdu.
Jedno z podmienok konania /náležitosťou návrhu/ o výklad ústavných zákonov je vznik konkrétneho sporu medzi štátnymi orgánmi SR. Uznesenie ústavného súdu o výklade má však účinky „erga omnes“ s časovo neobmedzenou platnosťou.
Konanie o výklad ústavných zákonov začína na návrh na začatie konania. Ide o typicky sporové konanie o ochranu ústavnosti.
Návrh na začatie konania, okrem náležitostí uvedených v zákone o ústavnom súde musí obsahovať:
- údaje o tom, ktorý ústavný zákon, prípadne jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie sa má vyložiť, čo platí aj pre ústavu,
- z akých dôvodov je vec sporná,
- ktorý štátny orgán si podľa navrhovateľa nesprávne vykladá ústavný zákon, pričom uvedie, podľa neho nesprávny výklad a súčasne uvedie aj výklad, ktorý považuje za správny.
Stratou účinnosti, ...
Stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov na základe nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených; ak však išlo len o ich zmenu alebo o doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením.
Ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred vyhlásením nálezu ústavného súdu, konanie sa zastaví.
Ak sa návrhu nevyhovie, ústavný súd rozhoduje formou uznesenia, ktoré sa doručí iba navrhovateľovi.
Ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa nálezu ústavného súdu, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takéhoto právneho predpisu, jeho časti alebo ustanovenia je dôvodom na obnovu konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho právneho predpisu, ktorý celkom, alebo sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutia nemožno nútene vymáhať.
Ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred vyhlásením nálezu ústavného súdu, konanie sa zastaví.
Ak sa návrhu nevyhovie, ústavný súd rozhoduje formou uznesenia, ktoré sa doručí iba navrhovateľovi.
Ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa nálezu ústavného súdu, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takéhoto právneho predpisu, jeho časti alebo ustanovenia je dôvodom na obnovu konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho právneho predpisu, ktorý celkom, alebo sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutia nemožno nútene vymáhať.
Pre pozastavenie účinnosti stačí ...
Pre pozastavenie účinnosti stačí naplnenie jednej podmienky. Návrh na pozastavenie môže podať aj účastník konania, musí však tento návrh obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia. O tomto návrhu ústavný súd rozhodne bez zbytočného odkladu.
Ústavný súd rozhoduje o veci samej nálezom. Nález sa doručuje účastníkom konania. Predseda ústavného súdu môže rozhodnúť aj o tom, že nález sa doručí ďalším osobám.
Nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.
Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu.
Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú povinné do 6 mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou a s ostatnými právnymi predpismi . Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po 6 mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. Tento orgán je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze ÚS.
Ústavný súd rozhoduje o veci samej nálezom. Nález sa doručuje účastníkom konania. Predseda ústavného súdu môže rozhodnúť aj o tom, že nález sa doručí ďalším osobám.
Nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.
Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu.
Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú povinné do 6 mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou a s ostatnými právnymi predpismi . Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po 6 mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. Tento orgán je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze ÚS.
Len títo účastníci konania ...
Len títo účastníci konania majú aktívnu procesnú legitimáciu na podanie takéhoto návrhu.
Procesným predpokladom pre podanie takéhoto návrhu súdom musí byť aj pripojenie uznesenia o prerušení konania pred ním podľa OSP alebo Trestného poriadku.
Vedľajším účastníkom konania je vláda SR zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR.
Predseda ÚS môže vyžiadať stanovisko predsedu Najvyššieho súdu SR alebo generálneho prokurátora SR.
Ak ústavný súd prijme návrh na konanie, môže pozastaviť účinnosť:
- celého napadnutého právneho predpisu,
- jeho časti,
- niektorého ustanovenia.
Podmienkou pre uplatnenie tejto pôsobnosti ústavného súdu je, že ďalšie uplatňovanie napadnutej úpravy:
- môže ohroziť základné práva a slobody,
- hrozí značná hospodárska škoda,
- hrozí iný vážny nenapraviteľný následok.
Procesným predpokladom pre podanie takéhoto návrhu súdom musí byť aj pripojenie uznesenia o prerušení konania pred ním podľa OSP alebo Trestného poriadku.
Vedľajším účastníkom konania je vláda SR zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR.
Predseda ÚS môže vyžiadať stanovisko predsedu Najvyššieho súdu SR alebo generálneho prokurátora SR.
Ak ústavný súd prijme návrh na konanie, môže pozastaviť účinnosť:
- celého napadnutého právneho predpisu,
- jeho časti,
- niektorého ustanovenia.
Podmienkou pre uplatnenie tejto pôsobnosti ústavného súdu je, že ďalšie uplatňovanie napadnutej úpravy:
- môže ohroziť základné práva a slobody,
- hrozí značná hospodárska škoda,
- hrozí iný vážny nenapraviteľný následok.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)