oblasť zahraničných vzťahov
obsah prezidentových právomocí v oblasti zahr politiky sa nepodarilo jednoznačne objasniť
ústava priamo pred¬pokladá spoluprácu medzi legislatívou a exekutívou v zahranično-politickej oblasti
Senát ju doteraz vždy viac kontroloval ako formuloval
vojenská oblasť
rozdelenie pôsobnosti tiež vyvolalo mnoho ústavných sporov
v platí, že v 20. storoči prebrali do svojich rúk iniciativu jednotliví americkí prezidenti
– napr. stratilo pôvodný význam v ústave vyjadrené oprávnenie Kongresu vyhlasovať vojnu
– moderné technológie umožňovali prezidentom využívať rýchle a prekvapivé útoky aj bez spoluúčasti Kongresu
– prezidenti sa opierali najmä o svoje ústavné posta¬venie „vrchného velitela vojska a loďsta Spojených štátov“
Re¬zolúcia o vojenských právomociach (1973)
Kongres uznal, že prezident môže mať legitimné dôvody aby v prípade ohrozenia použil vojenskú silu,
sformuloval jeho povinnosť svoje rozhodnutia v predstihu konzul¬tovať so zákonodarným orgánom
prezident ich musí skončiť najneskôr do 60-tich dní, pokiaľ Kongres: – nevyhlási vojnu
– zákonom nepredlži lehotu
výnimku predstavujú iba okolnosti, za kt by sa Kongres nemohol zísť
