parlamentná (poslanecká) imunita
zmyslom všetkých parlamentných práv a slobôd je zabezpeèi riadny chod a nezasahovanie do jeho èinnosti
tomuto vedenému cielu slúžia osobitné výsady jeho èlenov (parlament¬ná imunita) a vlastné práva parlamentu
– zvýšená osobná ochrana poslanca (proti zatknutiu a uväzneniu), sloboda parlamentných prejavov, hlasovania a osobná nezodpovednos (zákaz imperatívneho mandátu)
medzi práva parlamentu sa zaraïuje najmä právo:
– voli svojho predsedu
– rozhodovat o parlamentných vo¾bách (potvrdzovanie mandátov)
– právo upravova svoje vnútorné pomery (prijíma rokovací poriadok a pod.)
teória štátneho práva rozlišuje medzi dvomi základnými formami parlamentnej imunity:
– Vecná imunita – vzahuje sa na obsah parl. prednesov s tým sa spája skut. že v príp. ak ich neskoršie citujú ïalšie osoby nemôžu by za ne ani tieto osoby stíhané
– Osobná imunita (tzv. vnútorná parlamentná imunita) – poslanca súvisí s výkonom jeho parlamentnej práce
napr. poslanca nemožno súdne ani kárne stíha za hlasovanie / výroky
oprávnenie odoprie svedectvo o veciach èi skutoè¬nostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone mandátu
