– Kresanské
spája ich zvý¬razòovanie a dovolávanie sa kres. hodnót a ideálov, ktoré sa usilujú zavádza zvyknú roz¬liènými formami spolupracova s klérom / sa aspoò opiera o jeho podporu môžu by orientované tak vpravo, ako aj...
Vše co student potřebuje vědět
spája ich zvý¬razòovanie a dovolávanie sa kres. hodnót a ideálov, ktoré sa usilujú zavádza zvyknú roz¬liènými formami spolupracova s klérom / sa aspoò opiera o jeho podporu môžu by orientované tak vpravo, ako aj...
politické strany sa zvyknú rozdelova na základea/ ich vnútornej orga¬nizovanosti (t.j. vzah medzi vedením strany a jej èlenskou základòou prípadne jej volièmi)– Politické strany volièov (obèianske politické strany)zrodili sa spravidla v pôv. parlamentoch a...
– Extrémistické (pravicovo orientované) sú zásadnými oponentami všetkých ¾avicových politických smerov (no nepatria medzi priaznivcov slobodného trhu)neofašistické strany priamo nadväzujú na fašizmus, odmietajú dem. pravidlá pol. zápasu, hlásajú nac. myšlienky bojujú proti liberalizmu, volnomyšlienkárstvu,...
– spravidla oficiálne povolená a tolerovaná existencia iba 1 politickej strany – neexistujú tu volne súažiace poli¬tické strany a ani demokratické vo¾by – politické a mocenské zápasy sa odohrávajú spravidla iba vnútri tejto strany...
POLITICKÉ STRANY 5.1 Charakteristika a pôsobenie politických stránpolitické strany = org. skupiny jednotlivcov al. kolektívy, kt sa spájajú na zákl. urè. presvedèenia a snažia sa ovplyvòova štátnu politiku, reprezentujú rozlièné záujmy obèanov no spája...
1. predstavujú dôležitú ochranu deklarovaných katalógov základných práv a slobôd proti zásahom org ver moci a2. splnomocòu¬jú zákonodarcu, aby v prípade napr. ver. záujmu zasiahol do sféry práv a slobôd 4.6 Vzah práva a...
základné ¾udské práva a slobody vyžadujú na svoju realizáciu aktívne zasaho¬vanie štátu objekt úst. úpravy v sociálnej, ekonomickej, kultúrnej existencie èloveka je potreb¬né zabezpeèi urèitými pr. nástrojmi – do tejto oblasti ochrany práv patri...
II. Obdobie liberalizmu a jeho vplyv na vývoj základných práv obèanovtvorcovia ústav sa podriaïovali pri zabezpeèovaní práv a slobôd myšlienke o práve národov na sebaurèenie spolu s tzv. národno-liberálnym pristupom obsah ústav poznamenali najmä...
I. Od nezáväzných a všeobecných deklarácií práv k ich vyjadreniu v úst. dokumentoch s potrebnými zárukami vo vývoji ¾udských práv v Európe sa na prvé miesto dostalo Francúzsko – po prvýkrát na európskom kontinente...
– k pripojeniu Listiny základných práv došlo vo forme jej prvých desiatich ústavných dodatkov (napr. slobodu vy¬znania, prejavu a tlaèe, zhromažïovacie a petièné právo, právo nosi zbraò, osobnú slobodu)– 9. Dodatok je zvýraznením princípu...